Kone a minulosť

HIPPARION - výška 120 – 140 cm, zmena chrupu, tvaru lebky a predlžovanie končatín.

EQUUS - uzatvára vývojovú  radu. Žil v Amerike asi pred tromi alebo dvomi miliónmi rokov, teda skôr ako človek.
Na začiatku ludských dejín žily dva typy divokých koní. Tie sa prispôsobily meniacemu sa životnému prostrediu a staly sa základom všetkých plemien domáceho koňa.

KERTAK - dodnes žije v stepiach Ďalekého Východu Strednej Ázie a v zoologických záhradách. Jeho kohútiková výška je 130 – 140 cm, má mohutnú hlavu, stojatú hrivu a krátke silné končatiny.

TARPAN - žil v oblasti Kaspického a Čierneho mora. V 80. rokoch 19. storočia bol vyhubený. Jeho kohútiková výška bola 135 – 145 cm, bol ušlachtilejší a štíhlejší.




Kôň v dávnych dobách

Perzská ríša (6. st.  p. n. l.)

terajšiekone - vyrastali v chladných podmienkach s bohatými pastvinami na úpetí hôr severozápadného Íránu, okolo Hamadánu. Boli velmi silní. Peržania, ktorí jazdili v mäkkom sedle bez strmeňov, ich ovládali silnou uzdou.Slúžili k loveckým zábavám, dostihom (napr. trate dlhé 11 km)

Antické Grécko (8. – 7. st. p. n. l.)

Z tejto doby sa zachovali vyrezávané vozíčky, ktoré neskôr stratili zmysel.Začali sa tvoriť jazdecké oddiely.

Vozatajské preteky sa staly národným športom.1. preteky sa šli so štvorzáprahom na 25. olympiáde v r. 680 p. n. l. Prvé dostihy sa konaly v roku 648 p. n. l.

Grécke podnebie chovu koní nevyhovovalo, tak se kone dovážali.

Rímske impérium

zvláštne tipy koní: lovecký, dostihový, vojnový, ťažký tažný, lahší cestovný kôň

Rímania nepoužívali strmene

Vozatajské závody sa staly národným športom. Kone sa používali ako cirkusové atrakce, v súbojoch gladiátorov a na ródea.

Hlavné stredisko pre chov koní do armády sa stala Ibéria (dnešné Španielsko) .

V roku 54 p. n. l. začína mať veľký význam jazdectvo a to vďaka armáde
Číňania vymysleli dvojkolesový vozík ťahaný jedným koňom zapriahnutým medzi dvomi ojkami.