Výcvik jazdca

 


VÝCVIK JAZDCA
Výuka jazdy
Aby mohol správne jazdiť , musí jazdec:
-ovládať svoje telo
-sedieť na koňom jasne a jednoznačne dorozumieť-tvorit s konským telom jeden celok

To všetko sa musí naučiť.Základom pri výuke jazdy je:
-správny sed pri základných druhoch chodov
-správne držanie oťažía pôsobenie na zubadlo-správne dávanie pomôcok telom-umenie koňa zastaviť

Jazdecký výcvik prebieha postupne.
Na prvom mieste se učí zachádzanie so živým tvorom , koňom , vzájomné pozorovanie , vedomosti o tele a zmysloch koňa.
Ako inak by sme mohli s koňoch spolupracovať ,keby sme o ňom nič nevedeli?
Potom prichádza praktická práca , najprv na zemi.Vedenie koňa , zvládnutie kľudného stánia a cúvanie a potom práca na ihrisku , kde sa naučia najprv jednoduché a potom aj zložitejšie cviky
Až potom môžu začiatočníci nasadnúť na koňa.Na lonži alebo na jazdárni alebo na oválnej dráhe sa jazdí bez sedla a oťaží kolem dokola.Jazdec se učí správne sedieť a udržovať rovnováhu.Dobre cíti pohyby koňa a môže sa im prispôsobiť.Po zvládnutí kroku si začiatočníci môžu vyskúšať aj klus a pomalý cval.
Potom sa všetko skúša so sedlom.Často sa najprv odstraňujú strmene .Krď už jazdec vie sedieť kludne a bezpečne , môže si vziať strmene a skúsiť koňa viesť sám .
Začína výcvik so sedlom a uzdou.Cvičia sa všetky chody , prechod z jedného do druhého  a zastavenie.
Po tomto základnom výcviku môžu jazdeckí začiatočníci podniknúť svoje prvé vychádzky po krajine a začať s nácvikom ťažších prvkov.
Jedno je isté:jazdecký výcvik si žiada čas.A k tomu stať sa dobrým jazdcom či jazdkyňou je treba mnoho rokov výcviku.Čím lepší je základný výcvik , tým jednoduchšie robí jazdec pokroky.
Milovníci koní , ktorí chcú začať s jazdením , by sa mali najskôr informovať , ktoré jazdecké školy postupujú týmto spôsobom.

Základný sed jazdca

Správny sed na koni je závislý na dĺžke strmeňov, ktoré upravujeme podľa:

dĺžky paže
volne spustenej nohy, kde členok siaha k strmeňovému mostíku 
dĺžku určí cvičitel

Správny sed jazdca by mal vvyzerať takto:

hlava vzpriamená s pohľadom dopredu
trup vzpriamený, pružný v kroku, vo vysokom kluse a pracovnom cvale zvislý k chrbátu koňa, v lahkom kluse a rýchlejšom cvale naklonený mierne dopredu podľa rýchlosti.
ramená sú volne spustené s pohyblivými kĺbmi, vyklenutý hrudník
paže volne spustené (nie kŕčovité držanie), predlaktie je predĺženou osou oťaže
sedacie kosti -sú obojstranne rozložené po oboch stranách chrbátu a v najhlbšom mieste sedla
stehno je zlahka položené po celej prednej ploche, kolená mäkko priložené k sedlu
holeň je so stálym dotykom s koňom, zľahka priložená na zadnom okraji podbrušníku
päty prešlapnuté, špička mierne od koňa 
chrbát vystužený v krížoch
ramená, zátylie, bedrá a päta tvoria jednu kolmicu, hlava, päsť a špička druhú

Nejčastějšie chyby v sedu jazdca sú:

hlava obrátená k zemi 
gulatý chrbát, ramená príliš dopredu, zapadnutá hruď
lakte od tela
ruka a palce vo vodorovnej polohe
vyosenie sedacej kosti (väčšie zaťažovanie jednej strany)
nepriložené stehno s koleno
špička príliš odvrátená od koňa, držanie pät
nadmerné vychýlenie zvislej osy tela
holene nadmerne posunuté dopredu alebo dozadu


Pôsobenie na koňa

1. SEDOM

vystužením panvy, tlakom sedacích kostí a miernym zaklonením pobádza jazdec koňa dopredu. Pri zaťažení ľavej alebo pravej strany, nútime koňa pohybovať sa v danom smere. Pobádzanie sedom má veľký vpliv na rovnováhu a rovnomerný pohyb koňa.

2. HOLEŇOU

jazdec pôsobí na koňa nepretržitým alebo jemným, silným stiskom za podbrušníkom, pričom je holeň stále v rovnakej polohe.

3. OŤAŽOU

jazdec ňou určuje chod, ruch a smer pohybu koňa. Jazdec ňou núti koňa k prilnutiu. Dobrý jazdec používa oťaž jemne a citlivo, pričom je jeho ruka nezávislá na sede.

4. HLASOM

u mladých koní se používa k pobádzaniu dopredu: používa sa hlavne k ukludneniu konňa.

5. BIČÍKOM

plesnutím po pleci bičíkom pobádzame koňa dopredu. Pobádzanie bičíkom za podbrušníkom používame k vypracovaní návyku na pobádzanie holeňami a popr. k vynútení poslušnosti.

6. JAZDECKÝM TAKTOM

je súčasťou teoretického vybavenia každého jazdca. Úroveň a zdatnosľ každého jazdca sa pozná pri zaobchádzanií s koňom. Dobrý jazdec spolupracuje s koňom neznatelnými pomôckami, zlý jazdec pôsobí hrubo na koňa Jazdecký cit a takt je súčasťou prirodzenej inteligencie.
Nadmerné používanie bičíku, hrubé zaobchádzanie s koňom k dobrému jazdcovi nepatrí. Musíme citlivo rozlišiľ či sa u koňa jedná o nepochopenie pomôcky alebo o vzdorovitosť.

 

 

 

 

Menu

23. 6. Zdeňka

Zítra: Jan

Návštěvnost stránek

015852
horse19[1].gif