Seabiscuit

Seabiscuit bol jedným z najpozoruhodnejších plnokrvných dostihových koní v histórii. Od roku 1936 do 1940, sa Američania tlačili na dostihovú dráhu, aby sa pozreli na toho malého, neohrabaného koňa, ktorý sa stal šampiónom. Mal ťažkopádnu chôdzu, ale bežal obrovskou rýchlosťou, bol kľudný, dobre vychovaný, súťaživý a z počiátku veľmi tvrdohlavý. Jeho horšie výkony ako mladého koňa neskôr viedli k dominancii na pretekoch.

Seabiscuit sa narodil 23. mája 1933, ako gaštanové žriebä otca, Hard Tacka, potomka legendárneho Man o' Wara a matky Tea Biscuit, ktorú splodil víťaz "English Triple Crown" Rock Sand. Jeho rodokmeň bol skutočne bohatý a není v ňom núdza o víťaza a slávne kone. Napriek tomu všetkému, Seabiscuit, zdá sa, mal len málo spoločného so svojimi kráľovskými predkami. Bol malý, nohy mal zavalité a chvost zakrpatený.

Ešte horšie bolo, že ako mladý kôň ukázal len malú chuť bežať v plnej rýchlosti. "Bol lenivý," tvrdil James Fitzsimmons (veľmi uznávaný tréner), prvý tréner Seabiscuita, "hrozne lenivý." Pri spätnom pohľade sa zdá, že jeho slabá výkonnosť a prístup bol skôr zpôsobený zlým zaobchádzaním, než s jeho schopnosťami či charakterom. Ako trojročný, mal už za sebou 43 dostihov, čo je viac než odbehá mnoho plnokrvníkov za celú svoju kariéru, vyhral však len malé percento z nich. Aby ho donútili k rýchlosti, ktorú, ako sa správne domnievali, disponoval, Fitzsimmons nariadil, aby ho žokejovia nešetrili šľahaním bičíkom. Keď uznal, že zo Seabiscuita šampión nebude, nechával ho prehrávať s nádejnejšími koňmi v stajni, aby im zvýšil sebavedomie. To sa premietlo i do pretekárskej kariéry "Biscuita", ktorý tak v dostihoch robil to čo bol naučený.

V polovici jeho tretej sezóny, keď Seabiscuit prišiel do opatery nového majiteľa Charlese Howarda (kúpil ho za 7 500 dolárov) a trénera Toma Smithe, odmietal jesť a vážil o 200 libier menej než by mal. Nervózne pochodoval v stajni a vrhol sa na každého, kto sa k nemu priblížil. Žokej, ktorý sedlal Seabiscuita predtým, než bol predaný Howardovi ho popísal ako "priemerného, tvrdohlavého a nevyrovnaného."

Smith začal Seabiscuitovu rehabilitáciu krmením veľmi kvalitným senom a nechal ho ísť spať tak neskoro ako chcel. Tréner, dobre si vedomý toho, že kone majú radi spoločnosť, urobil veľkú stajňu pre nového "nájomníka" a presťahoval do nich kľudného staršieho koňa, Pumpkina, ktorý mal míať ukľudňujúci vplyv a mal sa stať Seabiscuitovou celoživotnou společnosťou. Zatúlaný pes, pomenovaný Pocatell, si stajne obľúbil a bol do nich taktiež presťahovaný. V spoločnosti tohoto podivného zverinca Seabiscuit odpočíval a skutočná práca v tréningu sa dostala do plného prúdu.

Keď ho Smith priviedol späť na kolbisko s jeho novým žokejom, Redom Pollardom (so Seabiscuitom sa do seba hneď zamilovali, Red však nepatril k najmenším žokejom a predtým si privyrábal ako boxér. Z dostihovej kariéry mal zatiaľ iba 3 víťazstvá) v sedle, "Biscuit" všetkých šokoval. Na rôznych tratiach a rôznych vzdialenostiach, Seabiscuit vyhrával. Rýchlo ho jeho fanúšikovia tipovali ako vážneho uchádzača o prestižnu Santa Anita Handicap, na juhu Los Angeles, kde víťaz bral všetko a nebolo to zrovna málo, celých 100 000 dolárov. Vo februáry 1937, Seabiscuit predviedol v tomto Handicape oslnivý výkon, ale o víťazstvo prišiel len o nos, keď Pollard vo finiši poľavil. Aj keď dokončil druhý, koňa to katapultovalo na národnú scénu.

V marci, Howard poslal svojho koňa na rozsiahlu dostihovú kampaň cez celú zem. "Seabiscuit sa stretne so všetkými, ktorí sa na dostihovú dráhu dostaví," informovala tač, "a skosí ich ako trávu." Howard mal pravdu; vtedy na jar a v lete, prevalcoval Seabiscuit konkurenciu na celom východnom pobreží. V auguste se zdalo, že je len jeden kôň, ktorý by nebol pripísaný na Seabiscuitov zoznam porazených: víťaz Triple Crown roku 1937, War Admiral. Tento žrebec, syn Man o' Wara, bol mnohými považovaný za jediného dediča fantastickej rýchlosti svojho otca.

Tieto dva kone sa nakoniec zišli 1. novembra 1938, vo veľmi očakávanom dostihu jeden na jedného, na Marylandskej dostihovej dráhe v Pimlico. Naprieč celou zemou, 40 miliónov ľudí - čo bol každý tretí Američan - mali naladené rádiá a počúvali "dostih storočia". Vo svojich srdciach, držalo päste mnoho Američanov "pravdepodobnému outsiderovi", Seabiscuitovi, napriek tomu
si však vätšina z nich stavila na War Admirála.

Takmer každý očakával, že War Admirál vystrelí do čela, ale bol to Seabiscuit, starostlivo trénovaný na tento pretek zabrat naplno už od štartu, ktorý sa bleskovo ujal vedenia a udával tempo. Na čele sa držal väčšinu preteku, ale pred poslednou zátačkou ho nečakane Seabiscuitov žokej, George Woolf (Red Pollard byl zranený), spomalil a umožnil tak War Admirálovi, aby ho dohnal. "Akonáhle sa mu Seabiscuit pozrel do očí," prezradil Red Pollard Woolfovi, noc pred dostihom, "zaradí tam vyššiu rýchlosť." Presne toto "Biscuit" urobil. Odtrhol sa od War Admirála v poslednej rovinke a zvíťazil v dostihu storočia o 4 dĺžky.

Po tomto dostihu, už nemal "Biscuit" čo dokazovať, nemal už koho poraziť, napriek tomu bol prihlásený do ďalších dostihov. Bohužiaľ, o šesť týždňov neskôr, Seabiscuit v dostihu klopýtol a natrhol si väzy. Nikto neočakával, že by mohol ešte niekedy pretekať, ale Howard odmietal použiť slovo "dôchodok." Miesto toho vzal koňa späť do Kalifornie na "príjemný, dlhý odpočinok." Tam se kňň a Pollard spoločne zotavovali, keď pokrivkávali pri dlhých precházkach po Howardovom rozľahlom ranči, absolvujíc každý deň dlhšiu a dlhšiu trasu. "Seabiscuit a ja sme společne boli pár starých mrzákov," povedal žokej neskôr, "oba odstavení. Ale tam, medzi húkajúcimi sovami, sme sa znovu našli."

Na jeseň roku 1939, ľudia od Seabiscuita vydali takmer nepredstaviteľné prehlásenie: Seabiscuit by mohol opäť pretekať v Santa Anita Handicape plánovanom na marec 1940. Bol by to jeho tretí pokus v tomto stotisíc-dolarovom dostihu. Prvýkrát ho stratil a nos pred Rosemontom. Druhýkrát bol zle vypustený na štarte, napriek tomu sa nevzdal, predral sa z 12 pozície dopredu, ale v poslednom metri ho prekvapil ľahký Stagehand (Seabiscuitovi bolo pridelené o 30 libier viac, teda 130 libier) a tak sa v cieli z víťazstva opäť neradoval, svojim výkonom sa však postaral o jeden z najkrásnejších dostihov histórie. Tentokrát, to už bol na dostihové pomery starý kôň, mal už 7 rokov. Jeho žokejom mal byť znovu Pollard, ktorého noha nebyla stále dosť pevná.

V poslednej zátačke, dostihu, ktorý bol jeho posledným, Seabiscuit zaťahal za Pollardove ruky, čím dal najavo, že je pripravený šprintovať. Nebolo však kadiaľ: Seabiscuit bol uväznený medzi dvoma koňmi, jeden bol pred ním, pri zábradlí a ďalší na vonkajšej strane. V tú chvíľu, žokej na inom koni, počul z bežiaceho stáda koní modlenie. Bol to Pollard, ktorý dúfal, že aniely mu uvolnia cestu, ktorou by Seabiscuit mohol bežať dopredu. Medzera sa uvolnila… Pollard vykríkol: "Now, Pop" (př. "Teraz, tatik"). Navzdory vražednému tempu, ktoré kone nasadili, Seabiscuit akceleroval do vedenia. V poslednej fázi, približujuci sa Kayak, dobehol Seabiscuita. Naposledy v jeho dostihovej kariére, sa "Biscuit" pozrel svojmu súperovi do očí, vystrelil dopredu a nechal všetkých za sebou. Bol to druhý najrychlejší čas, ktorý kedy akýkoľvek kôň zabehol na Americkej trati na túto vzdialenosť. "Nemyslite si," povedal neskôr Pollard, "on nevedel, že bol hrdina."

Víťazstvo z neho urobilo najbohatšieho víťaza všetkých dôb, keď získal za svoju dostihovú kariéru 437 730 dolárov. Jeho konečná bilancia číta 33 víťazstiev, 15 druhých a 13 tretích miest, to všetko behom 89 štartov. Prepísal taktiež hromadu traťových rekordov. V rokoch 1937 a 1938 vyhral titul "Handicap Champion" a v roku 1938 bol vyhlásený koňom roku. Seabiscuit zomrel 17. mája 1947. Jeho bronzová socha v životnej veľkosti stojí v Santa Anite a pripomína milovníkom dostihov jeho úspechy. V roku 1958 vstúpil do Siene slávy.

2-ročný: 1. Ardsley H, Springfield H., Watch Hill Claiming Stk

3-ročný: 1. World's Fair H, Bay Bridge H, Scarsdale H, Hendrie H, Michigan Governer's H.; 3. Yorktown H, East Hills H, Western Hills H.

4-ročný: 1. Riggs H, Laurel S, Continental H, Massachusetts H, Yonkers H, Butler H, Brooklyn H, Bay Meadows H, Marchbank H, San Juan Capistrano H.; 2. Bowie H, Santa Anita H.; 3. Naragansett Sp. H.

5-ročný: 1. Pimlico Sp. (dostih proti War Admirálovi), Havre De Grace H, Hollywood GC, Bay Meadows H, Agua Caliente H.; 2. Laurel H, Stars and Stripes H, Santa Anita H, San Antonio H.; 3. Manhattan H.

7-ročný: 1. San Antonio H, Santa Anita H.

Zdroj: Z anglického textu preložil Roman Voříšek